1kockatahlava

   Čierne diery, ak máme na mysli zrútenie hmoty do jedného bezrozmerného(?) bodu, si myslím je možné a vôbec o existencii takýchto útvarov nepochybujem.  Avšak naproti tomu, čo som sa doteraz dočítal, podľa môjho názoru hmota, ktorá sa dostane do tohoto stavu už stráca úplne povahu hmoty, čiže už nemá hmotnosť a teda ani gravitačné ani zotrvačné účinky na ostatnú hmotu vo svojom okolí. Premení sa na niečo ako "čistú energiu". Myslím si ale, že nemá vo "svojej povahe" takto zostávať a snaží sa opäť zmeniť na normálnu hmotu.  

     Pod pojmom "čistá energia" (CE), rozumiem vlastne hmotu, ktorá neinteraguje žiadnym spôsobom s našim hmotným vesmírom. Táto CE však má neustále potenciál zmeniť sa na pôvodné množstvo normálnej hmoty, z ktorej vznikla. Hmota ktorá zanikla na CE bola zväčša "stará", "vybúrena" t.j. ťažké prvky (veľké percento), avšak hmota ktorá vznikne z CE po uvolnení bude "nová", teda ľahké prvky.  

 Teraz by som napísal niečo o tom, ako podľa mňa čierna diera vzniká. Ak sa nám podarí nejakým spôsobom umiestniť v rovnakom čase do toho istého bodu priestoru dve základné častice hmoty ,"vtlačiť ich do seba"(nemám na mysli protóny a neutróny, ale skutočne základné častice hmoty) potom vznikne čierna diera a tieto dve častice , ich hmota zanikne do energie, ale bude sa snažiť čo najskôr z tohoto stavu dostať späť do hmotnej povahy. Ten bod priestoru do ktorého sú tieto častice stlačené bude mať taký rozmer, ako jedna častica. Ak základná častica hmoty nemá rozmer, tak aj ten bod do ktorého sú obidve vtlačené bude bezrozmerný.  

 Vo vesmírnej praxi by to vyzeralo nasledovne: Ak je v určitom priestore dostatočné množstvo hmoty, táto hmota na seba pôsobí gravitačne, priťahuje sa, stále hustne a ak jej je viac ako určité kritické množstvo a predpokladajme že je dostatočne "vybúrená" , (mám na mysli to,že nebudem teraz uvažovať o tom ,že pri určitom tlaku a teplote sa zapália termonukleárne reakcie a prípadne to celé vybuchne a potom sa to zase bude zmršťovať a zase sa zapália dalšie jadrové reakcie) tak potom v strede tejto masy hmoty, dostredivým gravitačným tlakom bude hmota zatláčaná do bodu rozmeru základnej častice hmoty. Tento bod budeme nazývať ďalej „BOD“.  

 Teraz prichádzame k tomu čo si myslím že je inak ako sa to všeobecne predpokladá.  Tá hmota čo skolabovala v BODe už ďalej nepôsobí gravitačne na ostatnú okolitú hmotu a nezúčastňuje sa na ďalšom pohlcovaní hmoty do BODu. Toto pohlcovanie ďalej prebieha len vďaka okolitej hmote, ktorá pôsobí dostredivým gravitačným tlakom, až kým množstvo hmoty, ktorá je ešte "vonku" neklesne pod kritickú hodnotu a "vtláčanie" hmoty do BODu sa zastaví. Z BODu pôsobi do vonka určitý "tlak" – snaha energie v BODe zmenit sa opäť na hmotu. Tento "tlak" nezávisí od množstva hmoty, ktorá bola do BODu vtlačená , je konštantný, avšak značne veľký. Nazveme ho „Tlak BODu“.  

 Čierna diera je teda objekt, ktorý podľa tejto hypotézy pozostáva z dvoch častí- z hmotnej (to je vonkajšia hmota , ktorú tvorí značne zdegenerovaná hmota),nazveme ju „Pancier“ a z nehmotnej to je ten BOD uprostred hmotnej časti , v ktorom je zatlačená hmota zmenená na CE. Pokiaľ už nedochádza k prísunu hmoty z okolitého priestoru, (nečinná čierna diera) množstvo hmoty v hmotnej časti čiernej diery je konštantné (kritické množstvo) a predpokladám, že aj priemerná hustota všetkých takýchto objektov je rovnaká a teda aj ich rozmer.Všetky nečinné čierne diery sa teda navokok javia ako rovnaké vzhľadom, aj účinkami na okolie. Avšak množstvo hmoty zatlačenej do BODu uprostrej každej čiernej diery je rôzne a nie je ničím obmedzené a nijako sa navonok neprejavuje a pred jej rozpadom sa ani nedá nijako zistiť. Pokiaľ by táto hypotéza bola pravdivá, čierne diery by sa mali skôr volať „Sivé objekty“ (SO), pretože ich gravitačné pôsobenie na okolie by nebolo až také drastické ako sa predpokladá u čiernych dier u ktorých by aj hmota v singularite mala gravitačné účinky.  

   Z toho by vyplývali nasledovné dôsledky:  

 1. Všetky kompaktné hmotné objekty vo vesmíre, ktoré majú hmotnosť väčšiu, alebo rovnú kritickej majú(alebo budú mať) vo svojom strede BOD a stanú sa Sivými objektami.  U tých čo majú presne kritickú hmotnosť už neprebieha vtláčanie hmoty do BODu.  

 2. Neexistuje vo vesmíre niečo ako "samotná" čierna diera (iba BOD) bez okolitej hmoty.  Kazdý BOD má okolo seba Pancier a to je dokopy Sivý objekt.  

 3. Vo vesmíre by malo byť väčšie množstvo objektov, ktoré majú presne kritickú hmotnosť. (ostatná hmota objektu je totiž zatlačená do BODu). Sú to nečinné Sivé objekty.  

 4. Vo vesmíre by sa mali dať pozorovať rozpadajúce sa hviezdne, alebo ine sústavy, z dôvodu znižujúcej sa gravitácie jej členov, ktorých hmota bola pohltená do Sivých objektov.  

 5. Nečinný Sivý objekt je pomerne stabilný. Hmota v ňom uzavretá tu bude zotrvávať až kým nedôjde k rozbitiu Panciera nárazom nejakého objektu významných rozmerov.Ak k takejto kolízii dôjde, energia zo Sivého objektu sa opäť uvolní a zmení sa najprv na žiarenie, potom na subatomárne častice, atómy atď, ako pri malom "veľkom tresku".  

 6. Ak je v takomto Sivom objekte dostatočné množstvo hmoty premenenej na energiu,môže jej uvolnenie mať účinky ako pri zrode nášho vesmíru, pri „veľkom tresku“.  

 7. Vesmír ako celok, a aj jeho časti, je v neustálom kolobehu hmoty padajúcej do Sivých objektov, kde sa vlastne hmota akoby znovu zrodila pri jej uvolnení z neho.  

 

     Sivé objekty a galaxie.  

 

 Galaxia to je vlastne hmota, ktorej sa pomaly zmocňuje centrálny Sivý objekt, ktorý sa nachádza v jej strede. To spôsobuje aj jej vírivý pohyb.  

 Mladé galaxie nemajú ramená, lebo ešte nemajú centrálny Sivý objekt,ale je to len otázka času, kedy ho mať budú.  

 Galaxie stredného veku majú rovnomerné špirálové ramená, čo znamená že ich hmota je pohlcovaná centrálnym Sivým objektom, ale pohlcovanie a strata hmotnosti ešte nedosiahla takú úroveň, že by sa začali ramená rozpadávať.  

 Staré galaxie už majú tzv.priečku(ktorá sa vysvetluje zrážkou dvoch galaxií) ale ja si myslim, že je to účinok straty hmotnosti, pretože pohlcovanie hmoty centralnym Sivým objektom (a teda aj strata hmoty) je už v pokročilej fáze, teda dostredivý gravitačný ťah prehráva boj s odstredivou silou vírivého pohybu hmoty galaxie.  

 Vo vnútri galaxie okrem centralneho Sivého objektu (CSO), môžu byť aj ďalšie satelitné Sivé objekty (SSO), ktoré pohlcujú hmotu zo svojho okolia.  

 Teoreticky by mohlo dochadzat k zrážkam satelitných Sivých objektov, ale je to málo pravdepodobné nakoľko musia byť vo veľkých vzdialenostiach od seba, vyplýva to z podstaty vzniku Sivého objektu, teda z veľkého množtva hmoty potrebnej pre vznik tohto objektu. Predpokladám že dochádza iba k nárazu satelitných Sivých objektov do centrálneho, ak sa v galaxii nejaký satelitný vôbec vytvoril, prípadne sa môže satelitný odpútať od galaxie a uletieť.  

 Centrálny sivý objekt má určité výsadné postavenie, nakoľko sa nachádza v strede galaxie a tu má najväčší prísun hmoty. Hmota, ktorá ešte nie je súčasťou centrálneho sivého objektu, ale už je v jeho blízkosti (tvorí centrálnu oblasť galaxie) tvorí ochranný štít CSO. Tento štít chráni CSO pred tým, aby došlo predčasne k jeho rozpadu nárazom iného SO. Za určitých okolností, pokiaľ je ochranný štít slabý, môže dôjst k úniku hmoty z BODu CSO , prípadne aj k jeho úplnému rozpadu.Z väčšou pravdepodobnosťou sa však rozpadne SSO v oblasti ochranného štítu ešte pred nárazom na CSO. V obidvoch prípadoch vlastne galaxia začne chvíľu "mladnúť". "Starnutie" galaxie je pohlcovanie hmoty CSO , "mladnutie" vyvrhnutie hmoty z centrálnej oblasti galaxie. V konečnom dôsledku však prevládne proces "starnutia".  

 Horeuvedeným som chcel povedať len to, že CSO "prežije" zrážku so SO s oveľa väčšou pravdepodobnosťou ako SSO zrážku z iným SO. Z toho vlastne vyplýva to, že galaxia s veľkou pravdepodobnosťou zanikne do svôjho CSO, prípadne určitá čast jej hmoty "uletí" do priestoru, kvôli strate gravitačnej hmotnosti celej galaxie.  

 

   Sivé objekty a vesmír.    

 Sivé objekty majú podstatný význam pre fungovanie vesmíru. Zámerne nehovorím že pre vznik a vývoj, pretože skôr si myslím , že vesmír nevznikol a ani sa nevyvíja, iba sa stále dookola mení.  

 Vo vesmíre sú dve základné zmeny a to je zánik hmoty v BODoch Sivých objektov a vznik hmoty pri zrážke dvoch Sivých objektov. Podľa mojej hypotézy ako som uviedol predtým sú si navonok všetky nečinné Sivé objekty rovnocenní partneri, pretože bezohľadu nato, koľko hmoty zaniklo v ich BODe je ich vonkajšia hmotnosť rovnaká, čiže pri ich zrážke dôjde k rozpadu obidvoch a uvolní sa hmota z obidvoch BODov ako obrovský výbuch.  Pri tomto výbuchu môže dôjsť k vzniku nového lokálneho vesmíru, ktorý môže byť značne veľký, avšak pri takomto vzniku musia byť prítomné vždy minimálne dva Sivé objekty, akoby otcovský a materský .  

 Na pokraji nášho známeho vesmíru sú pozorované tzv. kvazary čo sú veľké zdroje energii v relatívne malom objeme. Toto môže byť zrážka dvoch centrálnych Sivých objektov bývalých veľmi starých galaxií.  

 Sivé objekty teda zabraňujú tomu aby hmota vesmíru zostarla, pretože stará (vybúrená) hmota sa skôr neskôr dostane do pasce Sivého objektu a tu vyčká na svoje znovuzrodenie, ku ktorému dôjde keď sa zrazia dva Sivé objekty.  

 Ako som uviedol, hlavným znakom SO je zánik hmoty v ich BODoch do čistej energie.  Teda galaxia stráca hmotnosť, gravitačnú aj zotrvačnú. O dôsledkoch straty gravitačnej hmotnosti som sa už zmienil (rozpad ramien galaxie). Strata zotrvačnej hmotnosti môže mať veľmi zaujímavý dôsledok. Galaxia ako celok sa pohybuje priestorom určitou rýchlosťou, čiže má určitú hybnosť. Ak predpokladáme, že hybnosť sa zachová aj po znížení zotrvačnej hmotnosti, musí sa zvyšovať rýchlosť pohybu. K tomu sa ešte pridá zníženie príťažlivej sily medzi galaxiami z dôsledku znižovania gravitačnej hmotnosti. To by mohlo vysvetlovať zvyšovanie rýchlosti rozpínania sa baryóvej hmoty našeho vesmíru. Hovorím a rozpínaní baryónovej hmoty preto, lebo každý vesmír sa rozpína rovnakou rýchlosťou a to rýchlosťou  šírenia elektromgnetického žiarenia, teda rýchlosťou svetla, pretože elektromagnetické žiarenie je tiež hmota. Samozrejme platí to ak predpokladáme invariantnosť rýchlosti šírenia svetla.  

 Záverom by som chcel podotknúť, že vznik vesmíru ako celku alebo jeho časti nie je možný z jednej singularity ale minimálne z dvoch Sivých objektov, a tiež zánik vesmíru do jednej singularity alebo jedného Sivého objektu je málo pravdepodobný.  

 

 Ďakujem za pozornosť.